Ako vyzerá

Veľkosťou patrí medzi stredne veľké hlodavce - dospelý jedinec dorastá približne do dĺžky 15cm. Rovnako dlhý je aj jeho chvostík, ktorý pripomína chvost potkana, len na konci má akoby kominársku štetinku. Na všetkých končatinách má po päť prstov, avšak piaty prst je zakrpatený. Zadné končatiny sú dlhšie a silnejšie – uspôsobené na skákanie. Na zadných končatinách má aj dlhšie, zahnuté pazúriky, ktorými vie i neúmyselne poškriabať. Celé telo má porastené srsťou hnedočiernej farby, na bruchu a bokoch má krémovú alebo plavú farbu. Iné sfarbenia sú skôr výnimkou. Srsť má dve dĺžky – dlhšie chĺpky sú pevnejšie a na dotyk tvrdšie(pripomínajú srsť morčaťa) a kratšie chĺpky sú mäkučké. Oči má výrazné, tmavé a veľké. Má ich olemované srsťou svetlej farby, tak vyzerá akoby mal očnú linku ako Kleopatra. Treba však dávať pozor, aby mu ich nič nepodráždilo, pretože oči Degu sú veľmi citlivé. Uši sú stredne veľké, na malej hlave sú však veľmi výrazné. Zuby mu stále rastú, ako každému hlodavcovi, a preto mu treba dávať dostatok materiálu na obhrýzanie.

Vo voľnej prírode v Čile by sme mohli nájsť viac druhov Osmakov, ale ako domáci miláčik sa chová len Osmak Degu. Napr. Osmak Pobrežný, Osmak Okatý a Osmak Tichomorský. Farebná mutácia sa objavila v Holandsku v roku 1998. Jedná sa o Osmaka so striebornou srsťou, nazývaného tiež modrý Osmak Degu. Osmaci modrí už nie sú žiadnou raritou a pri zodpovednom prístupom chovateľa nie sú náchylnejší k chorobám ako divoko zafarbená varianta. V minulých rokoch sa v dôsledku mutácií okrem veľmi ojedinelých Albínov s čevenými očami objavili aj Osmaci s bielou srsťou a nepravidelne rozmiestnenými tmavšími škvrnami. V USA bola najviac vyšľachtená aj pieskovo zafarbená varianta, ktorá sa však podľa údajov chovateľov nezdá byť geneticky zdravá.